Nepripustenie energetického zákona do finálneho tretieho čítania v NR SR a stiahnutie nadväzujúceho regulačného zákona znamená, že na Slovensku zatiaľ nedôjde k implementácii tretieho energetického balíčka EU do slovenskej legislatívy, čo je zlou správou pre spotrebiteľov i alternatívnych predajcov energií. Nová legislatíva mala totiž priniesť dlho očakávanú liberalizáciu trhu, čím by sa výrazne zlepšila konkurenciu na trhu s elektrickou energiou a zemným plynom a umožnila odberateľom slobodnejší výber dodávateľov a tým aj priaznivejšie ceny. Informoval o tom Dávid Vlnka, riaditeľ spoločnosti Energie2, ktorá je alternatívnym predajcom zemného plynu a elektriny.
Zvýšenie cien zemného plynu od nového roka v priemere o 5,53 percenta a zavedenie ekologickej spotrebnej dane z paliva na kúrenie vo výške 1,32 Eura za jednu megawatthodinu, zrýchlili návratnosť slnečných kolektorov voči zemnému plynu cca o pol roka. Zákazníkom sa kúpa slnečných kolektorov vyplatí, pretože okrem vstupnej investície majú zvyšných až 30 rokov teplú vodu prakticky zadarmo. Informoval o tom zástupca riaditeľa najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov, firmy THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom Ing. Ján Tomčiak.
Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR považuje za kľúčové, že sa pri likvidáciu starých environmentálnych záťaží a to aj v SR finančne angažuje Európska únia, o čom svedčí aj súčasná návšteva eurokomisára pre životné prostredie Janeza Potočnika. Európska únia na tento účel vyčlenila celkovo 3,3 miliardy Eur, z toho pre SR vyše 100 miliónov Eur. Informoval o tom prezident ZCHFP SR Ing. Roman Karlubík, MBA.
Zhoršujúce vonkajšie vplyvy, ku ktorým sa pridal najnovšie rast cien ropy a ropných produktov, súvisiaci s embargom na dovoz iránskej ropy, sa môžu negatívne podpísať pod vývoj slovenského chemického priemyslu v roku 2012. V tejto situácii je veľmi dôležité, aby sa súčasne nezhoršovali domáce podmienky na podnikanie. Nová vláda, ktorá nastúpi po voľbách, by sa preto mala vyhnúť hlavne zvyšovaniu existujúcich daní týkajúcich sa podnikania, či dokonca zavádzania nových daní, napríklad z podielov na zisku. V čase krízy takéto protipodnikateľské kroky môžu situáciu firiem iba zhoršiť a prinútia podniky hľadať spôsoby na únik kapitálu a presuny výroby zo Slovenska. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.
Nájsť tie 
Je to tak. Auto si dnes kúpite za 8 uncí zlata. Dom v Kanade za 188 uncí zlata. Ešte v roku 2000 ste za 1 zlatú mincu dostali tovar v hodnote 300 USD. Dnes by vám za takú isté zlatú mincu o hmotnosti 31 gramov dali 1.745 USD! Je ale naozaj zlato dnes tak drahé? alebo len peniaze za ktoré pracujeme sú tak lacné. Zlato je proste zlato. Nedokážeme zlato ani množiť ani tlačiť. Jeho cenu ovplyvňuje jedine ponuka a dopyt. Papierové peniaze sú dnes ale bezcenné. V roku 1971 prezident Nixon zbavil americký dolár zlatého štandardu, a pravidlá týkajúce sa peňazí sa zmenili. V roku 1971 americký dolár prestal v skutočnosti plniť funkciu peňazí a stal sa nástrojom dlhu.
Ceny 
Šokujúce denné spravodajstvo
Reklama